Naše Paradne ňevesti

     Iste netreba nikomu hovoriť kto a čo to je. Sú to mamy, babky, ktoré s obrovkým zanietením spievajú. Nie, nechcem písať o ich vzniku, o histórii, skôr  o ich ohromnej láske k ľudovej piesni a jej šíreniu medzi ľuďmi. Mnohé piesne sú pre mnohých z nás neznáme. Sme radi, keď si ich môžme vypočuť pri rôznych príležitostiach.

     Raz do týždňa sa stretávajú, aby si svoj repertoár vynovili a zdokonalili. No, nie je to len o speve. Veď sa len pozrite na ich kroje. Svojpomocne si ich šijú, prešívajú, len aby vyzerali ako sa patrí na ženičky z nášho valalu. Verili by ste, že dobrou radou pomôžu ešte aj prababky? Na skúškach súboru to hocikedy vyzerá ako na jarmoku. Jedna pred druhou vyberajú piesne, opravujú texty. No a keď sa oblečú do krojov, niet im páru. Nuž. Také sú naše "dievčatá". Je treba sa im poďakovať za všetko čo robia pre našu obec. Len ony samé by vám vedeli rozprávať ako mrznú pri jedličke, keď spievajú koledy, ako zháňajú "povoz" na predstavenie, či súťaž. Ozaj. Súťaže. Hm.. Ale nie. To už je zase iná kapitola na dlhé rozprávanie. Hádam, inokedy. Tak, ženičky! Nech vám vaše hlasy dlho zvonia. Ďakujeme.

text: Eva Vyrostková

foto:Dušan Kmec

Spev v Rozhanovciach

Varili sme aj spievali v Rozhanovciach na medzinárodnom folklórnom festivale. Rozhodli sme sa variť halušky, obyčajné ,,trepanky´´ s kyslou kapustov. Je to také typické jedlo pre našu obec Valaliky. Boli aj obavy, kto nám tie halušky bude jesť v nedeľu poobede. Ale dopadlo to výborne. Neviem či pre náš spev, spievali sme pri stánku kde sa varilo, alebo pre halušky, ktoré išli na dračku. Minuli sa nám medzi prvými jedlami. Bolo ich treba ešte viac. Veď boli veľmi chutné, posypané opraženou slaninkou. Sľúbili sme, že na budúci rok pôjdeme zas.

                                                                                              text: Margina Papcunová

                                                                                                                                     Foto: Ján Janočko