Územný plán

 

ÚPN - Z Valaliky, august 1994 
Zhotoviteľ: URBAN v.o.s. Košice

ÚPN obce Valaliky - zmeny a doplnky, november 2003
Zhotoviteľ: Ing. arch. Martin Drahovský, Ing. arch. Viktor Malinovský


Územný plán - urbanistická štúdia obce Valaliky, na stiahnutie v pdf...

I. ANALÝZA SÚČASNÉHO STAVU

I.1. Širšie vzťahy - analýza

Obec Valaliky sa nachádza v okrese Košice - vidiek, v obvode Čaňa, 8 km južne od Košíc. Obec vznikla zlúčením štyroch sídiel: Bernátovce, Buzice, Všechsvätých a Košťany v roku 1961. Všetky časti sa vyvíjali ako hromadné cestné dediny. Osídlenie v tomto území bolo už v neolite - sídlisko s kanelovanou keramikou, kostrové pohrebisko košťanského typu zo staťšej doby bronzovej. Prvá písomná správa je o časti Všechsvätých (1280). Za 1. ČSR boli jednotlivé časti - samostatné obce poľnohospodárske. S rozvojom Košíc došlo k zmene charakteru sídla - väčšia časť ekonomicky aktívneho obyvateľstva dochádza za prácou do Košíc. Tým sa zmenil poľnohospodársky charakter osídlenia na výrazne obytné vidiecke sídlo so silnými väzbami na Košice. Pri výraznom rozvoji Košíc v 60-tych a 70-tych rokoch došlo k zásahom v území, ktoré majú negatívny dopad na Valaliky:
- rozvoj mesta "zabral" Valalikom časť ich katastrálneho územia (v súčasnosti v hraniciach okresu Košice - mesto),
- realizácia ŠRT do VSŽ, ktorá tanguje a vymedzuje sídlo zo severnej strany vytvorila zdroj hluku a ekologickú bariéru v území,
- úpravou toku Myslavského potoka, ktorý v minulosti tvoril ekologický a estetický fenomén sídla Valaliky, obec tento prvok stratila a nedá sa plnohodnotne nahradiť,
- činnosť mestskej spaľovne Kokšov - Bakša znečisťuje ovzdušie obce,
- činnosť letiska znehodnocuje životné prostredie hlukom,
- nákladná doprava po ceste III/06821 (zdroj predovšetkým ťažba v Geči) hlukom a prachom takisto negatívne vplýva na kvalitu životného prostredia.

I.2. Skúmané územie

I.2.1 Urbanizmus

Analýza vychádza z nasledovných vstupov:
A. stav, predpoklady a možnosti rozvoja v širších (regionálnych) súvislostiach,
B. doterajší vývoj z hľadiska funkcie a priestorovéh formovania,
C. územno - technické danosti a obmedzujúce faktory,
D. demografická analýza.

A.
Predpoklady a možnosti rozvoja v regionálnych súvislostiach a vo vzťahu ku Košiciam sú popísané v kapitole I.1.

B.
Pôvodné hromadné cestné dediny tvorené ulicami s úzkou priečnou parceláciou a typickou jednotraktovou zástavbou domov s hospodárskymi objektami vzadu, priamo prepojenými so záhradami a roľmi sa v priebehu (predovšetkým) posledných 20-tich rokov úplne zmenili. Väčšina pôvodných domov (a až na niekoľko výnimiek v podstate všetky hospodárske objekty) bola asanačným spôsobom nahadená novými rodinnými domami nerešpektujúcimi mierku a formu tradičnej vidieckej zástavby. Záhrady a role boli využité pre vytvorenie nových ulíc so stavebnými pozemkami cca 400 m² (niekde aj menej) neumožňujúcimi normálny vidiecky štandard (ovocné stromy, samozásobovanie v kolízii so studňou, žumpou, čo má negatívny dopad aj na ďalšie funkcie sídla (hospodárska a verejná zeleň, hygiena...). Sídlo má v súčasnosti jednoznačne obytný charakter s doplnkovou poľnohospodárskou malovýrobou (samozásobovanie), historická polyfunkčnosť bývania a poľnohospodárskej výroby (ako hlavnej ekonomickej aktivity) zanikla a možnosť jej obnovenia je len v okrajových častiach obce (medzi železnicou a obcou a územie na východ od obce) mimo hranicu súčasne zastaveného územia. Ďalší rozvoj v obci je teda daný využitím územia mimo hranicu súčasne zastavaného územia.
Doplnkovou a rušivou funkciou v obci je živočíšna výroba na hospodárskom dvore ŠM v bezprostrednej väzbe na obytné prostredie pri ceste na Kokšov - Bakšu.

C.
V obci je rovinatý terén s veľmi miernym spádom na juh a východ. Zastavaným územím prechádza terénny zlom cca 5m so svahovitosťou do 20%, ktorý je pozostatkom aktivity rieky Hornád v minulosti. V obci je pomerne vysoká hladina podzemných vôd (do 4m).
Prevládajúci smer vetrov je S - J. Záastavba je vzhľadom k vidieckemu charakteru veľmi hustá, poznačená v minulosti nútenou výmerou pozemkov do 400 m², v zastavanom území sú malé možnosti pre vytvorenie nových stavebných pozemkov s patričnou výmerou (teda nie 400, ale cca 800 m²). Obec je dobre dopravne napojená na Košice SAD a ŽSR a okrem toho severnú časť obce tanguje linka MHD, ktorá spája mesto s mestskou spaľovňou Kokšov - Bakša.
Zástavky ŽSR sú v okrajových častiach, teda s nevyhovujúcou pešou dostupnosťou. Rozvojové zámery bude potrebné realizovať za cenu vyňatia pôdy z PPF, čo vzhľadom ku kvalite pôdneho fondu bude ekonomicky náročné.

D.
Obec mala ku dňu sčítania 1991 3364 obyvateľov, veková skladba obyvateľov naznačuje stárnutie obyvateľov. Napriek tomu predpokladáme nárast obyvateľstva, vrátane prírastku obyvateľstva zvonku. Podrobná analýza je v kapitole I.2.3.

I.2.2. Doprava

Širšie dopravné nadväznosti

Obec Valaliky je dopravne sprístupnená prostredníctvom cesty III. triedy č. 06821 Barca - Valaliky - Čaňa, ktorá sa pripojuje na nadradenú cestu I. triedy č. 68 v Barci a cez komunikáciu III - 5524 Ždaňa - Nižná Myšľa aj na cestu II. triedy č. 552 smer Veľké Kapušany. Z uvedenej osovej komunikácie obce III - 06821 sa priamo v obci odpája miestna cestná prípojka III. triedy č. 06822 Valaliky - Kokšov - Bakša.
Na prímestskú autobusovú dopravu je obec napojená troma linkami SAD prevažne na Košice - mesto a VSŽ v celkovom počte 118 spojov/deň (priemerný pracovný deň) v oboch smeroch.
Všetky sú spoje tranzitné cez obec.
Na prímestskú železničnú osobnú dopravu je obec napojená prostredníctvom jednokoľajnej elektrifikovanej železničnej trate č. 419 Košice - Valaliky - Čaňa - hranica Maďarskej republiky. Obec obsluhujú 2 x 8 osobných vlakov/deň v oboch smeroch. Vzhľadom k tomu, že obec leží v širšom záujmovom pásme mesta Košíc, bezprostredne ho budú tangovať tieto nadradené nadregionálne dopravné siete:
1. Výhľadový rýchlostný obchvat mesta Košíc, ako súčasť tzv. južnej diaľkovej trasy Košice - Rožňava - Zvolen - Bratislava, s prepojením na plánovanú diaľnicu D - 1 pri Košických Olšanoch.
2. Výhľadové prepojenie uvedeného obchvatu mesta na radiálny cestný ťah I - 68 Košice - Miškolc - Budapešť s rozšírením na výkonnú 4 - prúdovú komunikáciu, s nadregionálnou nadväznosťou v severo - južnom smere aj na Poľskú republiku.
3. Očakávané zvýšenie medzinárodnej tranzitnej dopravy z Poľska do Maďarska v danom koridore vyžaduje rozšírenie železničnej trate na dvojkoľajovú elektrifikovanú s dobudovaním hraničnej priechodovej stanice v Čani.
Základnú cestnú dopravnú os obce tvorí prieťah cesty III. triedy č. 06821 Barca - Valaliky -Čaňa - Skároš. Prieťah tejto cesty dosahoval pri sčítaní dopravy v roku 1990 dopravnú záťaž až 3583 vozidiel/deň, z čoho až 1849 vozidiel/deň, t.j. 51,6% bolo nákladných vozidiel prevažne ťažkého typu. Z porovnania priľahlých sčítacích úsekov je zrejmé, že hlavným zdrojom nákladnej dopravy sú štrkoviská pri Geči a Čani, ako aj bývalý závod ZIPP, ktoré smerujú prevažne na Košice cez obec Valaliky. Táto nežiadúca ťažká nákladná doprava je zdrojom nadmerného hluku, sekundárnej prašnosti a aj zvýšenej nehodovosti v obci.
Pretrvávajúci stav tejto dopravnej situácie potvrdzuje aj nárast dopravy za posledné sčítacie obdobia a v nich absolútny nárast aj podielový nárast ťažkej nákladnej dopravy:

Sčítací úsek cesty III - 06821	Dopravné zaťaženie v počte voz/deň
	Náklad. voz.	Podiel v %	Osob. voz.	Motocykl.	Spolu voz./deň	Koeficient vzrastu k
0 - 5449
rok 1980	892	41,3	1253	15	2160	1
rok 1985	1053	39,7	1579	18	2650	1,23
rok 1990	1849	51,6	1711	23	3583	1,66

Okrem uvedeného hlavného dopravného problému obce, kde negatívne pôsobiace z titulu dopravy na obytné domy a životné prostredie prekračujú prípustné hygienické normy sledujeme tieto ďalšie problémy a úlohy na dané riešenie:

- miestna komunikačná sieť obslužných a prístupových komunikácií je v zásade vo vyhovujúcom stave (okrem povrchov), nevyhovujúce je obyčajne vypojenie na dopravnú komunikáciu pri obmedzených parametroch rozhľadu v križovatkách,

- absencie parkovacích miest, hlavne v priestoroch vybavenosti je kompenzovaná parkovaním na nespevnených plochách v uličných priestoroch, príp. zeleni,

- situovanie zastávok prímestskej autobusovej dopravy SAD je vhodné a vyhovuje. Zástavky je potrebné vybaviť nástupiskom a vkusným čakacím prístreškom.

- poloha železničnej stanice (zástavky) ku centru obce je nevyhovujúca a je potrebné ju výhľadove premiestniť a patrične technicky vybaviť,

- riešiť vhodné pešie prepojenia v priečnom smere, v pozdĺžnom smere riešiť peší chodník aj pri obslužných miestnych komunikáciach,

- zariadenia služieb motoristom, autoservisné služby sú t.č. poskytované len jedným súkromníkm. Úlohou riešenia je vymedziť vhodné plochy pre tento druh služieb a stanoviť ich územno - technické podmienky.

I.2.3. Demografia, obyvateľstvo, bytový fond, vybavenosť, rekreácia

Obyvateľstvo a bytový fond

A. Obyvateľstvo

Pri rozbore demografických údajov obce Valaliky sa vychádzalo z výsledkov Sčítania ľudu domov a bytov z 3.3.1991 spracovaných Okresným oddelením Slovenského štatistického úradu Košice - vidiek.

Ku dňu sčítania mala obec 3364 trvale bývajúcich obyvateľov, z toho 1666 žien (49,5%).

Retrospektívny pohľad vývoja obyvateľstva:

rok sčítania	1961	1970	1980	1991
počet obyvateľov	2330	2667	3086	3364
index rastu	100	114,4	132,4	144,3

Z uvedeného prehľadu je zrejmý stúpajúci trend vo vývoji počtu obyvateľov.

Prírastok obyvateľov medzi poslednými dvomi sčítaniami je 278, čo predstavuje nárast obyvateľstva oproti roku 1980 o 9%. Orientačne priemerný ročný prírastok obyvateľov je 28.

Retrospektívny vývoj počtu obyvateľov v rokoch 1961 - 2001:

rok sčítania	1961	1970	1980	1991	2001
počet obyvateľov	2330	1667	3086	3364	3701
prírastok obyvateľov		337	419	278	337
index rastu		114,5	115,7	109	110
priem.ročný prírastok v %		1,3	1,57	0,99	1

Najväčší prírastok obyvateľov bol v rokoch 1970 - 1980. Priemerný ročný prírastok obyvateľstva v poslednom desaťročí predstavuje 1% čo zaraďuje obec do kategórie stagnujúceho sídla.

Veková štruktúra obyvateľstva (r. 1980 a r. 1991):

	Veková skupina
	obyv. cel.	0 - 14	15 - 59 muži	15 - 54 ženy	60 + muži	55 + ženy
1980	3086	998	937	821	108	222
%	100	32,3	30,4	26,6	3,5	7,2
1991	3364	961	1055	916	154	278
%	28,5	28,5	31,4	27,2	4,6	8,2

	rok 1980	rok 1991
reproduktívny vek %	32,3	28,6
produktívny vek %	57	58,6
poproduktívny vek %	10,7	12,8

V obci medzi poslednými dvoma sčítaniami sa prejavil pri porovnávaní vekovej skladby obyvateľstva pokles podielu vo vekovej skupine 0 - 14, kde súčasný podiel 28,5% je o 3,7 bodu nižší.

- mierny nárast bol zaznamenaný vo vekovej skupine produktívnej, kde došlo k zvýšeniu o 1,6 boda,

- nárast je zaznamenaný aj v poproduktívnej vekovej skupine o 2,7 obda, pri tejto vekovej skupine nie je skladba obyvateľov vyrovnaná, nakoľk zastúpenie žien v nej je podstatne vyššie ako zastúpenie mužov. Napriek tomu obec Valaliky sa radí v počte obyvateľov poproduktívneho veku v rámci okresu medzi obce s najnižším podielom (celookresný priemer je 18,1ˇ).

Typ populácie v obci charakterizovaný indexom vitality 222,5 (pomer počtu obyvateľov predproduktívneho a poproduktívneho veku) je progresívny.

Vývoj vekovej štruktúry obyvateľstva v období rokov 1991 - 2001:

rok	počet obyvateľov			index vitality
	vekové skupiny
	predproduktívny	produktívny	poproduktívny
1991 abs	961	1971	432	222,5
%	28,6	58,6	12,8
2001 abs	902	2277	22	172,8
%	24,4	61,5	145,1

Rozvoj vývoja vekovej štruktúry obyvateľstva za predchádzajúce desaťročie dokumentuje pokles podielu detskej zložky populácie a nárast počtu obyvateľov produktívnej a poproduktívnej vekovej skupiny.

Hodnota indexu vitality v roku 1991 zaraďovala obyvateľstvo obce do kategórie progresívnej (rastúcej) populácie v roku 2001 do kategórie stabilizovanej rastúcej populácie.

Národnosť obyvateľstva:

	rok 1991	rok 2001
slovenská	3310 obyv. - 98,4%	3510
česká	10 obyv.	11
maďarská	6 obyv.	6
rómska	36 obyv.	143
moravská	1 obyv.

Prevažujúce zasútpenie má národnosť slovenská s podielom 98,4%.

Náboženské vyznanie obyvateľov obce:

	rok 1991	rok 2001
rímskokatolícke	2991 obyv. - 88,9%	3433
gréckokatolícke	49 obyv.	76
evanjelické	21 obyv.	7
pravoslávne	1 obyv.	15
nezistené	236 obyv.	55

Najvyšší podiel v obci predstavuje vyznanie rímskokatolícke - 88,9%.

Druhá v poradí nasleduje kategória nezistené, nakoľko značná časť obyvateľstva odmietla na túto otázku odpovedať.

Ekonomická aktivita

Ekonomická aktivita obyvateľov v období posledných dvoch sčítaní:

	Obyvat. celkom	Z toho ekonomic. aktívnych			% aktívny z celkov. počtu	Podiel žien z ekonomic. aktívnych	Odchádzajúci mimo obce bydliska
		celkom	muži	ženy
							abs.	%
rok 1980	3086	1434	834	600	46,46	41,84	1141	79,6
rok 1991	3364	1664	944	720	49,46	43,26	1229	74,8
rok 2001	3701	1858	1007	851	50,2	45,8

Z celkového počtu obyvateľov je ekonomicky aktívnych 49,46%, z toho počtu 74,8% obyvateľov odchádza za prácou mimo vlastné sídlo. V porovnaní s rokom 1980 sa znížila odchádzka za prácou mimo sídlo o 4,8 bodu.

Ekonomicky aktívne obyvateľstvo podľa odvetví:

	počet osôb	%
poľnohospodárstvo, lesníctvo
a vodné hospodárstvo	333	20,3
priemysel	480	29,2
stavebníctvo	175	10,6
ostatné a nezistené	656	39,9
(nevýrobné odvetvia)

Podľa prieskumov v samostatnom sídle bola zistená následovná nezamestnanosť:

	počet pracovníkov
poľnohosp. a lesníctvo	170
priemysel a stavebníctvo	0
nevýrobné odvetvia	133
SPOLU	303

Pracovné príležitosti v I. sfére vytvára ŠM a v III. sfére zariadenia občianskeho vybavenia.

Bytový fond

Prieskumy a rozbory bytového a domového fondu boli spracované taktiež z výsledkov z posledného sčítania z roku 1991.

	rok 1991	rok 1980	rok 2001
počet obyvateľov	3364	3086	3701
počet domov trvale obývaných	752	641	816
počet neobývaných domov	52		79
počet rodinných domov	744
počet bytov celkom	852
počet bytov trvale obývaných	792	667	849
počet bytov neobývaných	54
počet cenzových domácností v bytoch	998	813
počet hospodáriacich domácností v bytoch	989	715

V obci bolo v roku 1991 798 trvale obývaných bytov pre 998 cenzových domácností, to znamená, že 200 cenzových domácností nemalo vlastný byt.

Prevažnú časť v štruktúre obývaných domov tvoria rodinné domy - 98,9%.

V 752 trvale obývaných domov je spolu 798 trvale obývaných bytov.

Z úhrného počtu bytového fondu je 93,6% bytov trvale obývaných.

Jedným z dôležitých znakov bytového fondu je vek, čo je do značnej miery ovplyvnené otázkou materiálu, z ktorého sú obytné priestory vybudované.

Vývoj počtu trvalo obývaných bytov v rokoch 1970 -2001:

rok sčítania	1970	1980	1991	2001
počet bytov	512	667	798	849
prírastok bytov	155		131	51
počet bytov na 1000 obyv.	192	216,1	237,2	229,4

Priemerný počet bytov na 1000 obyvateľov v okrese Košice - okolie v roku 2001 bol 251,8 čo znamená, že obec s počtom 229,4 bytov/1000 obyvateľov je pod hodnotami okresného priemeru.

Vývoj obložnosti (počet obyvateľov na 1 byt) v rokoch 1970 -2001:

rok sčítania	1970	1980	1991	2001
obložnosť	5,2	4,63	4,2	4,4

V rokoch 1970 - 1991 počet obyvateľov na 1 byt mal klesajúcu tendenciu, po roku 1991 sa počet obyvateľov na 1 byt zvýšil.

Byty postavené v rokoch:

	abs.	%
do 1919	24	3
1920 - 1970	416	52,1
1971 - 1991	358	44,9

Veľkosť bytov:

1 obytná miestnosť	18
2 izby	95
3 izby	250
4 a viac	435

Charakteristika bytov a kvalita bývania:

	rok 1991	rok 1980
obytná plocha v m2	50651	36619
obytné miestnosti nad 8 m2	3028	2308
počet osôb na 1 trvale obýv. byt	4,18	4,63
počet obyt. miestností (8+m2)	3,79	3,46
na 1 trvale obývaný byt
počet m2 obytnej plochy	63,5	59,4
na 1 trvale obývaný byt
počet m2 obyt. plochy na 1 osobu	15	12,8

Z charakteristiky je zrejmé kvalitatívne zlepšenie, čo sa týka zvýšenia plošného štandardu bytov z 59,4 m² na 63,5 m², zvýšenia počtu m² obytnej plochy na 1 osobu o 2,2 m², zníženie obývanosti o 0,45 obyv./byt.

Zlepšila sa aj vybavenosť bytového fondu, čo dokumentuje nasledujúci pohľad:

vybavenosť bytov	rok 1980	rok 1991
vodovodom	511	594
vlastnou kúpeľňou	503	674
ústredným kúrením	294	588
automatická práčka	44	121
farebný televízor	15	345
osobné auto	173	274

Vývoj obývanosti za obdobie sčítaní 1961 - 1991 je vcelku priaznivý, nakoľko obývanosť má neustále klesajúcu tendenciu:

rok
1961	5,48
1970	5,21
1980	4,63
1991	4,18
2001	4,4

Pri likvidácii bytového fondu treba vylúčiť z účelov bývania hlavne byty postavené do roku 1919, prípadne individuálne posúdiť spôsobilosť týchto bytov pre účely bytového resp. iné.

Občianské vybavenie

Súčasný stav zariadení občianského vybavenia bol vyhodnocovaný na základe údajov získaných pracovným prieskumom v obci, údajov poskytnutých pracovníkmi jednotlivých zariadení a pracovníkmi Obecného úradu.

01 Školstvo a výchova

V obci sa nachádzajú dve materské školy (časť Buzice a časť Všechsvätých) s celkovým počtom 109 miest a úžitkovou plochou 654 m². Teoretická potreba miest v MŠ pri použití ukazovateľa 40 miest/1000 obyv. je 135.

Základná škola - 26 triedna, 755 žiackych miest. Súčasťou školy je školská jedáleň, dielne a ihrisko. ZŠ pozostáva z 2 pavilónov s úžitkovou plochou 1500 a 851 m². V súčasnosti je pripravená realizácia pavilónu C - 8 tried a kabinety a projekčne pripravená výstavba telocvične.

Školu navštevujú okrem detí z Valalík aj deti zo susedných obcí Geča a Kokšov - Bakša. Teoretická potreba školských miest pre školský obvod je pri štandarde 136 miest/1000 obyv. 780 miest, čo znamená, že existujúca ZŠ plne vykrýva teoretickú potrebu školských miest.

Základná umelecká škola - kapacita 285 m2 úžitkovej plochy, počet pracovníkov 22. Nachádza sa v miestnej časti Všechsvätých.

02 Kultúra

Miestna ľudová knižnica sa nachádza v objekte Obecného úradu.

Kultúrny dom - kapacita je 280 - 300 stoličiek, čo plne vykryje potreby obyvateľov obce.

Okrem toho v objekte obecného úradu sa nachádza miestne kultúrne stredisko s kapacitou 220 m² úžitkovej plochy.

03 Telovýchova a šport

V obci sa nachádza futbalové ihrisko s cvičnou plochou 9600 m² a detské ihrisko s plochou 5000 m².

Nedostatok športových zariadení sa aspoň čiastočne podarí vyriešiť výstavbou telocvične pri ZŠ a v súvislosti s termálnym vrtom sa uvažuje aj o zriadení letného kúpaliska.

04 Zdravotníctvo

Zdravotné služby poskytuje dvojobvodové zdravotné stredisko s úžitkovou plochou 454 m². Svoje služby poskytuje aj obyvateľom Geče a Kokšov - Bakše. Má kapacitu 6 lekárskych miest. Má dve ambulancie obvodné, 2 detské a 1 zubnú. Teoretická potreba lekárskych miest pre zdravotný obvod je 6,3.

05 Sociálna starostlivosť

Zariadenia tejto skupiny občianského vybavenia v sídle nie sú.

06 Maloobchodné zariadenia

V sídle sa nachádzajú následné maloobchodné zariadenia:

Buzice	potraviny - súkr.
	potraviny + pohostinstvo - pred.plocha 68 m2
	potraviny Jednota
Bernátovce	potraviny - súkr.
	mäso - údeniny - súkr.
	cukráreň
Všechsvätých	mäso - údeniny - súkr.
	potraviny + mäso (poľnohosp. družstvo)
	potraviny - Jednota - 65 m2 pred. pl.
	textil - súkr.
	kvety - súkr.
	ovocie - zelenina - súkr.
	Rempo - súkr.
	štátn. - zmiešaný tovar
Košťany	Rempo - predajňa - súkr.
	potraviny - Jednota - 45 m2 pred. pl.
	potraviny - súkr.

Ako je z hore uvedeného vidno, maloobchodné služby v obci ponúkajú súkromní podnikatelia. V jednotlivých častiach obce sú pomerne rovnomerne zastúpené tieto zariadenia obchodu.

07 Ubytovanie

Ubytovacie zariadenia sa v obci nenachádzajú.

08 Stravovanie

V obci sa nachádzajú tri pohostinstvá s kapacitou 88 stoličiek. Okrem toho sa v obci nachádzajú 2 cukrárne. Aj v tejto skupine tak, ako pri maloobchodných zariadeniach prevláda súkromný sektor.

09 Služby

Služby obyvateľov obce poskytuje Drobná prevádzkáreň OU, ktorá zabezpečuje vývoz TKO, zámožnícke práce, vývoz fekálií, nákladnú dopravu.

V rámci súkromného sektoru sú obyvateľom obce poskytované následné služby - oprava obuvi, pneuservis, brúsičstvo, kaderníctvo - holičstvo, autoopravárenské služby a pod.

010 Verejná správa a administratíva

Obecnú úrad umiestnený v budove kultúrneho domu s kapacitou 600 m² úžitkovej plochy a 8 pracovníkov, kapacitne postačuje.

Pošta - 6 pracovníkov a 91 m² úžitkovej plochy, čo sa týka plochy, tak nepostačuje. Počtom pracovníkov kapacitne vyhovuje.

Požiarna zbrojnica - kapacita 80 m² nepostačuje, potreba je 437 m² úžitkovej plochy.

Rekreácia

V obci sa v súčasnosti nenachádzajú plochy a zariadenia rekreácie. Záhradkárska lokalita je využívaná prevažne občanmi Košíce. V obci nie sú ubytovacie zariadenia. V obci sa nachádza vrt termálnej vody s malou kapacitou a nízkou teplotou, čo v súčasnosti neumožňuje jeho využitie.

1.2.4. Životné prostredie

Obcou prechádza cesta III. triedy Košice - Čaňa, predovšetkým nákladná doprava z ťažby štrkopieskov v Geči je zdrojom hluku a sekundárnej prašnosti negatívne ovplyvňujúcich kvalitu životného prostredia. Hlukom negatívne ovplyvňuje kvalitu životného prostredia prevádzka letiska (ide predovšetkým o aktivitu Vysokej školy leteckej v Košiciach).

Obec je zo severu tangovná trasou širokorozchodnej trate do VSŽ, z východu železničnou traťou Košice - Hidásnémeti. Obe trate sú zdrojom hluku a bariérou rozvoja obce. Obec sa nachádza v širšom ochrannom pásme VSŽ. V blízkosti, vedľa obce Kokšov - Bakša sa nachádza spaľovňa odpadov mesta Košíc. Keďže v okolí nie je realizovaný monitoring a nie je určené ochranné pásmo, nie sú podklady o znečistení ovzdušia. Z vyjadrení občanov je zrejmé, že spaľovňa produkuje emisie negatívne ovyplyvňujúce kvalitu životného prostredia. Okrem toho na území mesta Košíc sa nachádzajú ďalší znečisťovatelia ovzdušia, ktorí môžu znečisťovať aj nad obcou Valaliky (Tepláreň, Slovenské magnezitárske závody - súčasný areál, nový vo výstavbe na Bočiari). V obci nie je verejný vodovod a verejná kanalizácia. Dochádza k znečisteniu podzemných vôd. Bola zistená hygienická závadnosť pitnej vody. 

Zber a likvidáciu odpadov zabezpečuje obec, odpad sa netriedený vyváža do spaľovne v Kokšov - Bakši.

I.2.5. Technická vybavenosť

I.2.5.1. Vodné hospodárstvo

Zásobovanie pitnou vodou je navrhnuté pre výhľadový rok 2030 pre 5110 obyvateľov a preto navrhované hodnoty sú nasledovné:

Podľa nových údajov bude mať obec Valaliky cca 1024 obyvateľov pre výhľadový rok 2030. V súčasnosti má obec spracované zadanie stavby "Vodovod Valaliky" firmou Ing. Anton Vujčík z roku 1993.

Zdrojom vody pre obec je vodovodná sieť mesta Košice, miesto napojenia: vodomerná šachta nad obcou Šebastovce, umiestnená na odbočení z potrubia priemeru 400 mm. Prívodné potrubie priemeru 300 mm, dĺžky 2900 m je trasované v krajnici poľnej cesty pretlačením pod štátnou cestou Košice - Seňa, pozemkm ŠM Valaliky, v krajnici poľnej cesty, pretláčaním pod štátnou cestou Košice - Valaliky, pretláčaním pod železnicou Košice - Čaňa a vedľa železničnej trate a končí v armatúrnej šachte č. 6 tvarovým kusom pre dva rozvody priemeru 200 mm.

Rozvodnú sieť tvoria 3 okruhy:

- vodovodné rady A - B,

- vodovodné rady B - C,

- vodovodné rady C - D a H.

Vodovodné rady budú vybudované z PVC priemerom 110, 160, 200 mm, pričom vodovodná sieť je kombinovaná zaokruhovaná a vetevná s možnosťou zaokruhovania pri ďalšom rozvoji obce.

Pre prípadné zásobovanie vodou a obce Geča, treba vybudovať nadzemný vodojem medhi obcami Geča a Valaliky. Umiestnenie vodojemu bolo odkonzultované s VVaK Košice.